Ako malému sa mu vysmievali za jeho útlu a zženštenú postavu. Dokázal sa však vypracovať na jedného z najvplyvnejších módnych návrhárov 20. storočia.
Yves Henri Donat Mathieu Saint Laurent vyrastal s dvomi sestrami v metropole severozápadného Alžírska, v meste Oran, na brehu Stredozemného mora. Vyrastal zväčša osamelý. Z trápenia ho dokázali vytrhnúť tvorba zložitých papierových bábik a móda.
Aj keď ho ako dieťa v škole šikanovali, na domov vždy spomínal s láskou. V jednom rozhovore to opísal takto. „Bolo to nádherné miesto. Tam som bol najšťastnejší, medzi mojou rodinou a mojimi priateľmi.“
Už ako dieťa trávil dlhé hodiny listovaním v módnych magazínoch, kreslením svojich modelov a tvorbou odevov, ktoré s veľkou obľubou nosili nielen jeho matka so sestrou.
zdroj: shutterstock
Matka Lucienne Mathieu-Saint-Laurent si na jeho začiatky spomínala: „Už ako dieťa zmenil štýl obliekania mojej tety. Keď mal tri a pol roka, nepáčili sa mu šaty, ktoré mala na sebe. A tak si ich zmenila.“
Šaty oslňujúce dosť na to, aby sa obliekli dvakrát
Osemnásťročný Yves v roku 1954 prišiel z Afriky do Paríža, kde sa prihlásil do francúzskej federácie módy. Chambre Syndicale de la Haute Couture je zväz, v ktorom sa združujú spoločnosti, módne domy a návrhári, ktorí vytvárajú exkluzívne oblečenie neraz udávajúce módne trendy. Nejde len o oblečenie šité na mieru, musí však byť šité ručne z vysoko kvalitných látok s dôrazom na detail.
Jeho návrhy si veľmi rýchlo získali obdiv. Jeho jedinečnosť zaznamenal aj vtedajší editor francúzskeho Vogue, Michel de Brunhof, ktorý ho podporoval.
Yves ho natoľko zaujal, že keď sa opäť stretli, de Brunhoff ho predstavil vtedajšiemu velikánovi módneho priemyslu, návrhárovi Christianovi Diorovi. Ten si ho zobral pod patronát a jeho kariéra tak mohla stúpať závratnou rýchlosťou.
„Dior ma vždy fascinoval,“ povedal neskôr Saint Laurent. „Nedokázal som pred ním ani rozprávať. Naučil ma základy môjho umenia. Čokoľvek sa malo stať potom, nikdy som nedokázal zabudnúť na roky, ktoré som strávil po jeho boku.“
Yves začal pracovať v jeho módnom dome. Ako osemnásťročný sa zúčastnil súťaže International Wool Secretariat’s design competition a uspel. Saint Laurent prišiel s návrhom kokteilových šiat zahaľujúcich jedno rameno kusom čiernej látky. Sám dizajnér ich označil ako „šaty oslňujúce dostatočne na to, aby sa obliekli dvakrát.“
Pred porotu sa vtedy postavil aj dvadsaťjedenročný Karl Lagerfeld, ktorý zabodoval so svojím návrhom narcisovo žltého kabáta. Od tohto prvého stretnutia sa z talentovaných návrhárov stali dobrí priatelia, no tiež veľkí rivali.
zdroj: vogue.com
Ich rivalita nesúvisela len s módnym priemyslom. Išlo tiež o osobné dôvody, a to najmä o záujem mladého muža Jacquesa de Baschera. Lagerfeld sa s ním stretol na začiatku 70-tych rokov a stal sa jeho veľkou láskou. Až v roku 2006 sa vďaka knihe The Beautiful Fall od Alicie Drake odhalilo, že de Bascher mal románik aj so Saint Laurentom.
Karl Lagerfeld sa pre knihu Jacques de Bascher, dandy de l´ombre v roku 2014 vyjadril: „Samozrejme, že som vedel o romániku so Saint Laurentom. Boli sme s Yvesom blízki priatelia viac ako 20 rokov. Zvykli sme chodievať von s Anne-Marie Muñoz a Victoire Doutreleau. Pierre to však rozbil na kúsky. Hovoril, že som pripravil ich vzťah, aby som zničil módny dom Saint Laurenta.“
Netrvalo dlho a Yves Saint Laurent sa ocitol pred veľkou skúškou – v roku 1957 totiž umrel Christian Dior a je to práve on, kto sa stal hlavným dizajnérom jeho módneho domu.
O vyhadzove sa dozvedel vo vojenskej nemocnici
Po Diorovej smrti sa všetka pozornosť okamžite upriamila na mladého Saint Laurenta, ktorý nie vždy vedel, ako sa popasovať s toľkou zodpovednosťou. Jeho prvá kolekcia pre tento módny dom, Ligne Trapèze, si však vyslúžila obrovský obdiv.
Spočiatku bola tvorba inšpirovaná jeho predchodcom. Návrh trapézových šiat ho okamžite vystrelil na vrchol. Nečakal ho vždy len obdiv, ďalšie dve kolekcie, ktoré kombinovali znaky módneho domu a mladej generácii bítnikov, medzi ľuďmi neuspeli.
V roku 1960, počas alžírskej vojny za nezávislosť, bol Yves Saint Laurentpovolaný do francúzskej armády. Alice Rawsthorn, autorka jeho biografie, prezradila, že v tom čase sa šírili špekulácie o tom, že za týmto povolaním stál majiteľ módneho domu Dior, Marcel Boussac.
Boussac mal spočiatku bojovať za to, aby Saint Laurent do vojny ísť nemusel. Po neúspešných kolekciách údajne veľmi rýchlo loboval za jeho povolanie.
Po dvadsiatich dňoch v armáde sa návrhárov zdravotný stav zhoršil. Vo vojenskej nemocnici sa dozvedel, že ho z módneho domu Dior vyhodili. To mu ešte viac priťažilo a nakoniec skončil s vysokou dávkou sedatív, liekov na psychiku a elektrošokovou terapiou.
Vlastný dom a poburujúci kostým
V tom istom roku ho z nemocnice prepustili a vďaka pomoci Pierrea Bergého založil svoj vlastný módny dom Yves Saint Laurent YSL. Formoval si vlastný štýl.
Vesty aj pre ženy, dámsky večerný nohavicový kostým Le Smoking či známa kolekcia s názvom Mondrian z roku 1965, ktorá priniesla dnes už ikonické „áčkové“ biele šaty s čiernymi pásmi a farebnými blokmi inšpirované tvorbou maliara Pieta Mondriana.
Jeho ženský variant pánskeho obleku si zamilovali ženy po celom svete. Bol to odev ako stvorený pre odvážne ženy s rebelským duchom, ktoré sa nebáli šokovať.
Pre niektorých bol tento kostým až príliš poburujúci, jednu newyorskú celebritu dokonca chceli vyhodiť z reštaurácie len kvôli tomu, že mala na sebe práve takýto nohavicový kostým. A aby dokázala, že takéto pravidlá sú nezmyselné, pred všetkými si ich na protest vyzliekla.
Život bol preňho náročný
Ako Yves starol, jeho depresie a závislosti sa začali zhoršovať. Neraz sa stalo, že tejto neresti podľahol aj počas prehliadky, na konci ktorej sa sotva udržal na nohách.
Autorka knihy Saint Laurent: Bad Boy, Marie–Dominique Levière, sa o návrhárovi vo svojej knihe vyjadrila ako o “tyranovi, ktorý dôveroval len alkoholu, kokaínu a amfetamínom, a ktorý trpel chronickou depresiou”.
„Navrhovanie ho robilo veľmi biednym,“ povedal jeho dlhoročný priateľ Pierre Bergé pre Telegraph. „Yves nebol stavaný na radosť. Bol nešťastným človekom, ktorý nemal chuť do života. Občasne bol šťastný, ale život bol preňho náročný. Depresia ho úplne pohltila.“
Príčinou jeho depresií bola podľa mnohých jeho homosexualita. Už počas školy v Alžírsku bol terčom posmechu, spolužiaci ho často prezývali poof, čo hanlivo označovalo jeho sexualitu.
„Pre mňa bola škola nepríjemným zážitkom. Bolo to psychické mučenie. Nebol som ako ostatní chlapci. Nesprával som sa tak ako oni, nepochybne kvôli mojej homosexualite. Moji spolužiaci si to raz všimli, a tak sa po mne vozili po celý čas. Bili ma alebo ma zamkýnali na toaletách,” spomínal Saint Laurent na školu v roku 1991 pre denník Figaro.
Zdroj: Getty Images
V sedemdesiatych rokoch sa jeho závislosť na drogách začala stupňovať, v deväťdesiatych rokoch už dokázal vyfajčiť 100 až 150 cigariet svojej obľúbenej značky Peter Stuyvesant denne a vypiť obrovské množstvo Coca Coly. Na konci života už dokonca dokázal vypiť aj dve fľaše whisky za deň, často hystericky kričal.
YSL Beauté a koniec kariéry
Okrem navrhovania odevov sa Yves Saint Laurent venoval aj kozmetike a vytvoril YSL Beauté. Škandálu sa nevyhol ani v tomto odvetví. Konkrétne išlo o reklamnú kampaň z roku 1971 pre jeho nový pánsky parfum s názvom Pour Homme, na ktorom pózoval nahý sám Yves Saint Laurent s flakónom novej vône, ktorá zakrývala jeho mužstvo.
V roku 2002 došlo k ďalšej kontroverzii, tentokrát sa jednalo o parfum M7, na ktorého reklamnej kampani pózoval nahý francúzsky majster Európy v džude Samuel de Cubber, ktorého nezakrýval už ani len ten flakón.
Posledné roky života Saint Laurent čoraz častejšie trávil vo svojej vile Majorelle Garden v Marakéši, v ktorej sa dnes nachádza múzeum venované tomuto slávnemu dizajnérovi. V 90. rokoch mala jeho spoločnosť obrovské straty a značku v roku 1999 prebrala Gucci Group, s ktorými mal Saint Laurent mnohé nezhody, čo spôsobilo až zatvorenie Yves Saint Laurent Couture.
22. januára 2002 o 20:36 sa skončila jeho posledná prehliadka, ktorá sa konala v parížskom Centre Pompidou. Bola akousi retrospektívou do jeho tvorby. Hostia mohli vidieť jeho úplne prvú prehliadku po tom, ako ho vyhodili od Diora, šaty Mondrian či ikonický béžový bavlnený plášť.
O šesť rokov neskôr, 1. júna 2008, podľahol Yves Saint Laurent rakovine mozgu vo svojom parížskom apartmáne. Jeho popol bol rozprášený v Marakéši.
Články o ďalších módnych ikonách si môžete prečítať tu.
