Spisovateľkou sa stala náhodou potom ako v 22 rokoch ochorela a nemohla pokračovať vo vysnívanej kariére herečky. Prvých sedem románov napísala pod dievčenským menom Lucinda Edmonds. Stala sa mamou štyrom deťom a s písaním si dala na šesť rokov pauzu. Ďalšie knihy, vrátane najznámejšej série Sedem sestier už napísala ako Lucinda Riley. Knihy írskej autorky sa dnes vydávajú po celom svete.
Keď som bola malá, žila som v imaginárnom svete mojich príbehov, kde som bola princezná a nosila som samé krásne šaty. Moja voľba stať sa herečkou bola jednoznačná, ale som vďačná, že to osud zariadil tak, že dnes príbehy tvorím a nie hrám.
Často vyvraciate mýtus o tom, že život spisovateľa je životom bohéma, ktorý si počká na múzu a pracuje dve-tri hodinky denne.
Takéto reči nemám rada. Musela som pracovať veľmi ťažko, aby som sa dostala tam, kde som dnes. Pracujem 24 hodín denne. Každá z mojich kníh je ambiciózna. Napríklad v sérii Sedem sestier sú v každej časti dve samostatné knihy – jedna zo súčasnosti a jedna z minulosti. Samotný rešerš je mimoriadne náročný. Ak chcem takúto knihu napísať za rok, skutočne musím pracovať veľmi ťažko.
Po rešerši pracujete na prvom drafte rukopisu, ktorý je vo vašom prípade hovoreným slovom.
Musím byť úplne osamote, najradšej odídem od mojej rodiny a zatvorím sa na osamotené miesto, kde som len ja a môj diktafón. Dala som mu aj meno – Dick. Najskôr si príbehy nahrávam, moja asistentka ich prepíše a ja potom začínam skutočne písať. Keď sa pozriem na kopu papierov, ktorá na mňa čaká už si ani nepamätám ako som knihu začala. Druhá časť procesu písania je teda technické editovanie a prepisovanie. Nedokážem pracovať doma, ak by som nebola úplne izolovaná, nenapísala by som ani čiarku. Divné, nie?
V sérii Sedem sestier je nielen historická a súčasná línia príbehu, ale do svojich postáv vkladáte viacero charakteristík, ktoré by sa hodili aj na niekoľko ľudí samostatne. Prečo?
Máte pravdu! Súvisí to so mnou samotnou, pretože každý sa ma pýta, že na ktorú zo sestier sa najviac podobám. Neviem celkom presne odpovedať, niekedy sa cítim ako Mesačná sestra, ale hneď sa musím opraviť, že v každej jednej je kúsok zo mňa. Nehovoriac, že ešte píšem aj „stratenú“ sestru, ktorá sa na mňa tiež podobá. Všetci predsa máme niekoľko čŕt v našom charaktere.
„Tvoj príbeh, ako mnoho iných, je príbeh o ľudskosti. Príbeh o láske, rodine, radosti, stratách, strachoch a bolesti. Predovšetkým je však o dare, ktorý je najdôležitejší zo všetkých a stáročia nás udržiava nažive, nech by naše utrpenie bolo akokoľvek neznesiteľné. Tvoj príbeh je o nádeji.“ Tak ste opísali sériu Sedem sestier.
Keď si to teraz čítam, chce sa mi plakať. Sme generácia s mnohými problémami, stále však žijeme v lepších podmienkach ako naši rodičia alebo starí rodičia. Verím, že sa naučíme vážiť si, čo máme. Život je o láske, priateľstve, rodine a predovšetkým o nádeji. Nádej musíme mať vždy, bez nej by sme ako ľudstvo vymreli. Máme tento vzácny dar, vážme si ho. Mali by sme sa vždy, za každých okolností pokúsiť mať nádej. Ak je toto odkaz, ktorý si čitatelia zo série Sedem sestier vezmú, splnilo to môj účel. K pozitívnemu spôsobu života nemáme alternatívu – nikto by nemal chcieť byť nešťastný.
Pred nedávnom vyšla v slovenskom preklade vaša kniha Motýlia izba. Jej hlavná hrdinka Posy Montagueová sa pripravuje na oslavu svojich sedemdesiatych narodenín a v jej živote sa znovu objaví láska.
Motýliu izbu som napísala asi pred 17-timi rokmi. Potom som ju odložila do šuplíku a vrátila sa k nej až teraz. Našla som ju pri jednom z mnohých sťahovaní, ktoré som s mojou rodinou absolvovala. Povedala som si – rukopis nie je perfektný, ale niečo v ňom je a začala som prepisovať. Motýlia izba je určite mojou najobľúbenejšou samostatnou knihou. Posy je hrdinka, ktorou ja chcem byť, keď budem stará.
Milujete žiť v súčasnosti. Snažíte sa nerozmýšľať nad minulosťou ani budúcnosťou… Ako to vo vašom prípade vyzerá?
S týmto darom som sa narodila, má to mnoho výhod, človek sa menej obáva. Môj muž, klasický plánovač života, mi napríklad vôbec nerozumie. Prirodzene verím tomu, že tento moment je jediné čo naozaj máme. Určite najlepší spôsob života. Chcem veriť, že sa mu dá naučiť, ale nie som si tým úplne istá.
Lucinda Riley
Írska spisovateľka sa pravidelne so svojimi románmi umiestňuje v rebríčku bestsellerov New York Times. Jej knihy preložili do tridsiatich jazykov a vyšli v desiatkach krajín sveta. Mimoriadne úspešnú sériu historicko-romantických románov Sedem sestier, kde sa umne prelínajú fiktívne udalosti a osobnosti s historickými, začala písať v roku 2014. Lucinda žije s manželom a štyrmi deťmi striedavo na anglickom vidieku alebo na juhu Francúzska.
