Novela Dáma s maghrebským psíčkom vyšla koncom roka 2019 v preklade Paulíny Šedíkovej Čuhovej vo vydavateľstve Inaque.

Kniha vyšla v edícii short., ktorá ponúka „Krátke texty na dlhú cestu.“. Podobne môžeme zjednodušene charakterizovať aj danú novelu. Dana Grigorcea je švajčiarska spisovateľka, avšak rumunského pôvodu, ktorá za svoju tvorbu získala viacero ocenení.

Krátka novela sleduje vznik lásky medzi primabalerínou Annou a tureckým Kurdom Gürkanom. Gürkan je záhradník a v rámci projektu má na starosti zeleň Zürichu, v ktorom sa dej odohráva. Zoznámenie je to nečakané, ale pravdepodobne osudové. Dopomôže im k nemu Annin maghrebský psík. Od toho momentu sa stretávajú denne, aj keď majú obidvaja iných partnerov a Gürkan je tiež otcom.

Novela poukazuje na začínajúcu sa lásku, ktorá je nečakaná, a zdá sa, že tiež krátkodobá. Ani jeden z nich však nemôže na toho druhého zabudnúť. Vrátia sa do svojich starých životov, k svojim starým partnerom, ale myšlienkami sú stále spolu. Anna sa ho preto rozhodne vyhľadať.

Príbeh je písaný jemne a s citom, nie sú v ňom nijaké drámy, konflikty či zvraty. Sústreďuje sa na cit, ktorý vznikol a ktorý hlavní hrdinovia berú tak spontánne, ako prišiel. Nič si nevyčítajú, necítia sa vinní, aspoň Anna nie. Tá je typickou obhajkyňou zmyselnosti, šťastia, osudu a krásy. Aj keď to autorka popisuje aj explicitne, cítime to z textu stále: „Začala mu nežne dohovárať. Človek sa nemusí cítiť za všetko vinný, komplikovať si život. Čo také zlé urobili? To je príroda. Človek je plný želaní a túžob.“ (s. 26) Gürkan je, naopak, opatrnejší. Uvedomuje si, že doma ho čaká žena a deti.

Autorka otvára aj ich manželské vzťahy, ktoré musia byť vysvetlené, aby text nadobudol zmysel, potrebný na dosiahnutie čitateľského uvedomenia. Tie však stoja viac-menej v úzadí, vieme, že sú obidvaja nie veľmi šťastní a spokojní.

Dej je taktiež nasýtený rôznymi symbolmi a myšlienkami, ktoré plynú zo životov postáv a ktoré prinášajú podnety k zamysleniu sa.

„V jeden skorý večer, pri miernom svetle, keď drobnými krokmi kráčala pozdĺž kanálu, zmocnila sa jej radostná myšlienka s intenzívnym uvedomením si niečoho, k čomu mala dospieť už dávno, a to, že v živote neexistujú žiadne náhody a žiadna záhuba a že našim túžbam nie je vlastný žiadny hriech, v rovnováhe stvorenia predsa túžby nie sú ničím iným ako predvídaním našej životnej cesty.“ (s. 50)

Aj keď je novela kratšia, ideálne je čítať ju dlhšie, pomaly a nasávať všetko prečítané.

Popri vykresľovaní začínajúcej sa netradičnej lásky venuje autorka priestor aj opisom Zürichu či umeleckého prostredia, v ktorom sa pohybuje Anna. 

Dana Grigorcea poukazuje zvoleným názvom novely na poviedku Antona Pavloviča Čechova Dáma so psíčkom z roku 1899. Jej príbeh je variáciou na ten jeho, v ktorom však obmieňa jednotlivé roly. Pre zintenzívnenie čitateľského zážitku je preto vhodné po dočítaní Dámy s maghrebským psíčkom siahnuť aj po Dáme so psíkom.