Aj keď Daniel Tammet píše o dôležitej a vážnej téme, neprechádza na vás frustrácia či smútok. Práve naopak.

Druhého apríla si pripomíname autizmus. Práve tento deň bol Organizáciou spojených národov vyhlásený za Svetový deň povedomia o autizme.

Aj preto sa reportážne vydavateľstvo Absynt rozhodlo vydať knihu Daniela Tammeta Narodený v modrú stredu práve v apríli.

Modrá ako symbol komunikácie

Autizmus je v skratke možné popísať ako vývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje najmä sociálne vzťahy, záujmy a predstavivosť. Ochorenie postihuje jedno z 88 detí, chlapcov takmer päťkrát častejšie ako dievčatá.

Druhého apríla ľudia na celom svete podporujú ochorenie aj tým, že sa obliekajú do modrej farby, čím vyjadrujú spolupatričnosť. Modrá farba symbolizuje komunikáciu, ktorá pri tejto chorobe často absentuje. Spoločnosť sa však čoraz viac snaží autistom porozumieť a prijať ich.

Najmä deti trpiace autizmom cítia či pozorujú už od útleho veku, že sú iné. Nevedia sa zaradiť do kolektívu, sú radšej osamote, najlepšie sa cítia vo svojom súkromnom a podnetnom svete záujmov. 

Ochorenie sa, pravdaže, u každého prejavuje inak. Daniel Tammet, ktorý napísal memoáre Narodený v modrú stredu, sa radí medzi vysokofunkčných autistov, čo však neznamená, že mal jednoduché detstvo.

Jeden úder za druhým

Daniel vo svojej knihe opisuje vlastné detstvo a dospievanie. Obe obdobia prežíval inak ako obyčajné, šťastné deti. Odjakživa sa cítil iný. Zaujímali ho knihy, čísla a slová.

Ako rástol, rozvíjal svoje schopnosti a danosti. Utiekal sa do vlastného sveta, v ktorom nemusel komunikovať, rozvíjať vzťahy a kamarátstva, avšak vyvíjal sa inak. Trénoval pamäť.

Postupne mnohí pochopili, že jeho pamäť a rozum fungujú skutočne rozdielne ako u bežného dieťaťa. Rodičia mu boli stále nablízku a stali sa jeho oporným bodom na ceste životom, ktorú popisuje v memoárovom románe.

Okrem toho, že Daniel je autista, konkrétne asperger (čo však zistil až vo svojich dvadsiatich piatich rokoch), je aj savant, čo možno preložiť ako „učenec“.

„Ľudia s aspergerom mávajú veľmi dobre vyvinuté jazykové schopnosti a môžu viesť relatívne normálny život. Mnohí majú nadpriemerné IQ a vynikajú v oblastiach, ktoré si vyžadujú logické či vizuálne myslenie. (…) Medzi špeciálne vyvinuté zručnosti bežne patria pamäť, čísla a matematika,“ vysvetľuje Tammet.

Táto všeobecná špecifikácia charakterizuje veľmi dobre aj Daniela. A práve fungovanie svojej výnimočnej mysle sa snažil pretaviť na papier, do knihy zápiskov zo svojho života.

V pomerne útlom veku sa uňho objavil aj ďalší „strašiak“, epilepsia. V memoároch tak nevenuje pozornosť len jednej časti svojho ja, aspergeru, ale všetkému, čím si prešiel a čo ho formovalo do dnešnej podoby.

Daniel píše aj o svojom citovom živote. Ten zdieľa s mužom, Neilom, ktorý mu bol počas rokov, v ktorých sa snažil zaradiť do bežného života, veľkou oporou. 

Výnimočnosť v celku

Kniha Narodený v modrú stredu z vydavateľstva Absynt je rozdelená do niekoľkých kratších kapitol, ktoré čitateľovi postupne odkrývajú Danielovo detstvo a myseľ. Na čitateľa prehovára v prvej osobe, príťažlivým, priateľským jazykom. Svojim spracovaním a vizuálnym poňatím na vás zapôsobí aj kniha ako celok.   

Aj keď autor píše o dôležitej a vážnej téme, neprechádza na vás frustrácia či smútok. Práve naopak. Od začiatku čítania pociťujete autorovu veľkú výnimočnosť a neobyčajnosť.

Postupne vás zasiahne sila a odhodlanie, ktorými Daniel disponuje. Prechádza rôznymi časťami svojho života, v ktorých musel čeliť vlastným defektom, nedostatkom a nemalým skúškam, no dostáva sa až do bodu, v ktorom pochopíte, že aj človek s autizmom sa vie zaradiť do bežného života a žiť ho plnohodnotne.

„Vďaka tejto skúsenosti som si ešte viac ako kedykoľvek predtým uvedomil, že som skutočne schopný zorientovať sa vo svete a zvládnuť veci, ktoré sú pre iných ľudí samozrejmosťou, ako napríklad narýchlo vycestovať, bývať sám v hoteli či prechádzať rušnou ulicou bez toho, aby ma rozrušili rôzne pohľady, zvuky alebo pachy. Bol som veľmi hrdý na to, že moje úsilie nevyšlo nazmar, ale, naopak, dostal som sa omnoho ďalej, ako som sa kedy odvážil čo i len snívať,“ hovorí v knihe Tammet.    

Memoárový román Narodený v modrú stredu jednoznačne vyniká vo svojom žánri ako kniha, ktorá môže širokej laickej spoločnosti ozrejmiť fungovanie človeka s poruchou autistického spektra, inšpirovať autorovou silou, múdrosťou a húževnatosťou, búrať predsudky všetkých, ktorí stále nevedia tolerovať inakosť alebo sa to ešte len učia.