Rozhovor s Rómkou z východného Slovenska, autorkou knihy Vyrástla som v gete, ktorá  odišla hľadať svoje šťastie do Anglicka.

„Chcela som, aby ľudia viac chápali Cigánov – nie sme zlí ľudia“, želá si autorka a hlavná hrdinka knihy Vyrástla som v gete, ktorá vyšla vo vydavateľstve Lindeni.Pod názvom The Girl from Nowhere vyšla najskôr v anglickom vydavateľstve Mirror Books a teraz žne úspechy aj jej slovenské vydanie.

Fascinujúci skutočný príbeh Rómskeho dievčaťa dáva možnosť nahliadnuť do biedneho života východoslovenských Rómov bez príkras. Eliška Tanzer sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi, ktorý dostal „vášnivú chvíľku“ s neplnoletou cigánkou k narodeninám. Eliška vyrastala v rodine prostitútok, kde sa už malé dievčatá priúčajú najstaršiemu „remeslu“, kde sa deti rodia deťom a kde je prostitúcia často jediným zdrojom príjmu. Vymaniť sa zo začarovaného kruhu je takmer nemožné. Eliška unikla stereotypom len o vlások tým, že ju mama poslala za lepším životom do Anglicka. Prepašovali ju v krabici od práčky, no namiesto vysnívaného života ju tam čakala tvrdá práca upratovačky, šičky, tanečníčky a trauma, z akej sa len ťažko spamätáva.

S Eliškou Tanzer o sile vstať z popola, o túžbe po vzdelaní, o ľudskosti i neľudskosti, o realite v rómskych getách, ale aj o jej súčasnom živote a veľkých plánoch.

Váš neobyčajný a silný príbeh je unikátom – je zriedkavé, aby Slovák Rómskeho pôvodu napísal knihu. Prečo ste sa rozhodli otvoriť svoje srdce celému svetu a ukázať pravdu o živote v gete?

Nemôžeme zlepšiť život v gete bez toho, aby sme o živote v gete hovorili. Chcela som, aby ľudia viac chápali Cigánov – nie sme zlí ľudia. Sme presne takí istí normálni ľudia ako všetci ostatní, no, bohužiaľ sme sa dostali do situácie, z ktorej veľmi ťažké vyjsť von. Dostať sa z geta bez vonkajšej pomoci je takmer nemožné.

Nebáli ste sa konfrontácie po vydaní knihy?

Bála som sa, ale vedela som, aké je pre ľudí ľahké pozerať sa na cigánske štvrte a vytvoriť si o nich svoju pravdu. Vždy budú ľudia, ktorí budú predstierať, že rasizmus zomrel s Hitlerom a Cigáni by sa mali jednoducho „integrovať“ do spoločnosti. Je však ťažké začleniť sa, ak sa k vám ľudia odmietajú správať ako k človeku. Pred ľuďmi, ktorých táto problematika obzvlášť nezaujíma, vyzeráme ako leniví kriminálnici.

Akú spätnú väzbu na knihu dostávate od Rómov?

Spätná väzba od Rómov z východnej Európy je mimoriadne pozitívna! Spoznávajú svoje životy v mojom príbehu. Hovorila som online s niekoľkými Rómami žijúcimi v Anglicku, a tí majú určité negatívne názory, ale s tým nemôžem urobiť nič.

Mnoho „západniarov“ má o Cigánoch romantickú predstavu.Vidia ich ako náruživých milovníkov hudby – divokých a slobodných.  Realita je však úplne iná. Mnohí stále žijú v hrozných podmienkach, bez čistej vody a kúpeľne, kde je už v skorom veku bežná prostitúcia. Ako sa dostať z tohto „začarovaného kruhu“ a čo môže podľa vás pomôcť takýmto Rómom?

Rómovia SI MUSIA budovať väzby s nerómskymi vodcami a ich členmi. Toto nie je boj, ktorý môžeme vyhrať sami. Obe strany si musia navzájom viac dôverovať a pochopiť, že musíme nechať veci v minulosti, aby sme sa mohli pohnúť vpred. Prechovávať nenávisť voči bielym a nevraživosť voči Rómom nám zaručí len chudobu na ďalšie desaťročia. Je čas prerušiť tento kolobeh.

Začiatky v Anglicku boli pre trinásťročné dievča bez zázemia a prostriedkov ťažké. Postupne ste si tvrdou prácou zarobili nejaké peniaze a napokon ste dokončili aj univerzitu. Inšpirovali ste niektorých členov rómskej komunity, prípadne vašej rodiny či priateľov, aby tiež zmenili svoj život?

Bohužiaľ nie! Pre mojich bratrancov je útok, ktorý sa mi stal v Anglicku, perfektným dôvodom na to, aby zostali na ulici. Myslia si, že ak by som zostala s rodinou, nebolo by sa mi to stalo. Vrúcne ich milujem a dúfam, že jedného dňa dokážem zmeniť ich názor. Hlavne mojich malých synovcov a netere.

Paradoxne, nie v gete, ale v „bezpečnej“ krajine, ste zažili znásilnenie. Vo svojej knihe ste spomenuli terapiu smiechom, ktorá váš stav ešte zhoršila. Aká je vaša rada pre obete sexuálneho zneužívania – ako sa vyrovnať s takouto traumou?

Raz som bola na večierku, kde bola položená otázka, „Čo by si povedal svojmu 18-ročnému ja?“ Každý odpovedal krátko a zábavne ako „nechoďte s tým chlapcom!“ alebo  „vyberte si iný odbor!“ ale  jediné, na čo som myslela ja bolo to, že poviem svojmu 18-ročnému ja, aby sa zabilo predtým, ako ho znásilnia. Pretože si nemyslím, že sa dá niekedy vyrovnať s takým násilným údelom.

Čo vám najviac pomáhalo?

Polepšilo sa mi, keď som na to nemyslela a možno som dokázala prežiť pár dní aj tak, že som si na to ani nespomenula, ale vždy sa to napokon vynorí! Každému, kto prežil takýto násilný útok, radím: Sústreďte sa na seba, nesiľte sa do toho, aby ste sa rýchlo cítili lepšie. Môj zdravotný stav ma prinútil ísť von, na lekárske prehliadky, takže som sa nakoniec ocitla v rutine. Najviac mi pomohol otec, pretože počúval. Len sedel a počúval ma.

Vo svojej knihe nehovoríte veľa o svojom milostnom živote. Už ste našli skutočnú, pravú lásku?

Našla som skutočnú lásku! K sebe! Na vzťahy momentálne nepozerám ako na niečo, čo ma práve teraz zaujíma. Myslím si, že manželstvo a dlhodobé vzťahy by mali byť pred tridsiatkou oficiálne zakázané, pretože je toľko vecí, v ktorých je potrebné dorásť a ktoré treba prebádať. Starám sa o seba a teším sa na nové zážitky. Práve teraz si užívam život sama so sebou v celej jeho sebeckej kráse. Môžem ísť, kam chcem, nosiť, čo chcem, a jediná osoba, ktorej musím občas odpovedať, je môj otec. Nemusím zdieľať nálady alebo časový harmonogram niekoho iného. Pre Elišku je to teraz taký malý nezávislý život!

Čitatelia by iste radi vedeli, ako sa vám teraz darí? Aká je vaša súčasná práca?

Počas lockdownu som stále pracovala ako upratovačka, ale teraz sa viac zameriavam na písanie a ďalšie vášne. Vždy ma tešilo upratovanie, pretože je pekné vidieť, ako sa niečo špinavé mení na žiarivo čisté. Tak vidím aj seba – z niečoho špinavého sa stáva žiarivé.

Čo robíte vo voľnom čase?

Vo voľnom čase rada čítam o histórii. Zdieľam s mojou Opou lásku k Nemecku a veľa som sa naučila o stredovekom Nemecku, ako aj o slovenských dejinách a folklóre. Nesmierne ma baví skúmať svoje korene. Počas lockdownu som objavila v sebe fascinujúci talent – otravovať v rovnakom čase všetkých mojich súrodencov v našich skupinových chatoch. To je asi môj najobľúbenejší koníček.

Aké je hlavné posolstvo vášho debutu?

Prosím, buďte trpezliví s Cigánmi! Nie sme dokonalí, ale nie sme všetci zlomyseľné monštrá pripravené vás okamžite okradnúť. Snažíme sa robiť, čo je v našich silách, s tým, čo sme dostali. Ľudia hovoria Cigánom to isté:  „len tvrdo pracuj a zamestnaj sa“ ale ľudia sa zdráhajú zamestnať Rómov na základe správania sa niekoľkých jednotlivcov, takže ako máme postupovať a odsťahovať sa z periférii? Nesúdim každého muža za toho, čo sa mi stalo, a určite neodsudzujem každého belocha za to, čo sa stalo mojej rodine počas Holokaustu, takže neočakávam, že ľudia budú súdiť každého Cigána, ktorého stretnú na základe činov iných.

Ako vám kniha „Vyrástla som v gete“ zmenila život?

Uvedomila som si, že bez ohľadu na to, aký ste mali ťažký život, je len na vás, aby ste sa ho pokúsili zlepšiť. Či už tým, že požiadate o pomoc, budete mať radi samých seba, alebo odstrihnete zo svojho života toxických ľudí. Musíte si urobiť akčný plán, aby ste sa dosiahli vrchol šťastia.

Píšete novú knihu? Kedy ju môžeme očakávať?

Pracujem na niekoľkých rôznych nápadoch! Časom by som rada zostavila zbierku detských kníh v rómčine a chcela by som ukázať cigánskym deťom, že môžeme byť viac ako len chudobní.