Kniha ~ Recenzia
4 – 5 minút čítania
Na Slovensku je Jesmyn Ward takmer neznámym pojmom, preto je skvelé, že konečne prichádza dielo celosvetovo uznávanej profesorky aj k nám. Spev duchov nie je autorkiným debutom, na svojom spisovateľskom konte má okrem tejto, štyri ďalšie knihy.
Všetky sa viac- menej venujú témam, ktoré obsahuje aj Spev duchov, a to sú drogy, domáce násilie, kriminalita, smrť, rodinné vzťahy a rasová diskriminácia. Ward ako žena afro-amerického pôvodu, bola sama konfrontovaná s rasizmom, najmä na strednej škole. Faktom je, že juh USA bol a je známy svojimi vyhranenejšími postojmi voči iným farbám pleti. Preto niet divu, že autentické strety s rasizmom a diskrimináciou sa stali súčasťou jej kníh.
Ward, ako aj v predchádzajúcich dvoch knihách, privádza čitateľa do fiktívneho mesta, ale už v reálnom štáte, Mississippi, z ktorého sama pochádza, kde opisuje príbeh rodiny trinásťročného Jojoa, chlapca z dvoch diametrálne odlišných rodín. Z matkinej strany je to rodina pracovitých Afroameričanov, skladajúca sa z navonok tvrdého a striktného starého otca, ktorý musel byť istý čas vo väzení a nadviazal tam kontakt so zvláštnym chlapcom menom Richie, na ktorého neustále spomína a jeho príbehy Jojovi často rozpráva, zo starej mamy, vynikajúcej bylinkárky, ktorú dostihla rakovina a zo samotnej Jojovej matky, závislej na drogách, utápajúc v nich dlhoročný žiaľ a bolesť zo straty brata, zjavujúceho sa počas jej halucinácií. Na druhej strane stojí rodina Jojovho otca, rasistickí a povrchní nacionalisti, ktorí by radšej zastrelili matku svojich vnúčat, ako ju nechať prejsť autom po ich príjazdovej ceste. Ich syn, Jojov otec, pobudol niekoľko rokov vo väzení a práve on je „rozbuškou“, ktorá zmení doterajší život rodiny, keď jedného dňa zavolajú z väznice, že je prepustený a slepo zamilovaná matka zbalí Jojoa, jeho trojročnú sestru Kaylu a svoju jedinú priateľku, aj skrz drogy, Misty a odchádzajú na nekonečnú cestu autom po už bývalého väzňa. Počas cesty Jojo začne vidieť mŕtveho Richieho, dovtedy jemu známeho len z príbehov svojho starého otca, nazývaného dialektom pap, ktorý s ním obýval celu, on ako pätnásťročný a Richie ako trinásťročný, čiže presne vo veku hlavného hrdinu. Pap však nikdy svojmu vnukovi nepovedal úplne všetko. Katastrofálny incident a jeho následky sú odhalené až v závere knihy, čím čitateľ stále zostáva v napätí, čo tam stále ten Richie v rozprávaní hľadá a prečo je na neho kladená toľká pozornosť, keď je to už len duch.
Kniha je typ amerického road novel a teda, vo voľnom a nekostrbatom preklade, „román na ceste“, kde sa kľúčové udalosti sujetu odohráva práve počas ciest, tak, ako v Speve duchov. Práve na ceste, na ktorú je Jojo prinútený ísť, sú ukázané očividné a dominantné, už vyššie spomenuté problémy spoločnosti a rodiny samotnej. Okrem nich sa autorka venuje aj problému vzorov, či skôr o ich absencii a následných dôsledkoch. Jojo, keďže zdieľa domácnosť spolu so starými rodičmi a matka sa mu nevenuje, je najviac ovplyvnený starým otcom, s ktorým trávi aj najviac času. Otec a ani matka si k Jojovi nikdy nevedeli nájsť cestu, otec, pretože mu nikdy nerozumel a matka, pretože tá neustále zvádza vnútorné boje sama so sebou. Neschopnosť ujať sa role matky, napriek faktu, že ju jej deti potrebujú, závisť na vzťah jej dcéry a syna, ktorý sa stará o Kaylu viac, ako sa kedykoľvek starala ona, naivný vzťah so svojim väzneným partnerom a tragická smrť jej brata, zabitého práve partnerovým príbuzným ju deformujú natoľko, že sa uchyľuje k drogám, aby ušla od tohto všetkého preč.
Autorka, ako aj v predošlých knihách, kráča po veľmi tenkom ľade, pretože mnoho spisovateľov má tendenciu počas písania o ťažkých témach, najmä kde hlavú postavu tvoria deti, skĺznuť do patetického klišé rozprávania. Tomuto sa Ward vyhýba veľkým oblúkom. Jej písanie je veľmi pútavé, čomu napomáha aj fakt, že čitateľ sa často dozvie viac, keď číta medzi riadkami a vtedy si uvedomí nesmierny bôľ postáv, nesúci sa celou knihou. Dielo nie je ľahkým čítaním, ale ak si chcete prečítať naozaj dobrý román s nádychom mystiky a temnoty, sprevádzajúcej nás takisto ako aj hlavné postavy, Spev duchov by vami istotne nemal byť opomenutý.