„Tak, teraz do srdiečka napíšete meno toho, komu to chcete dať a podpíšete sa, dobre?“ Introvertná štvrtina triedy na seba zmätene pozerá, že koho napísať do podivných výtvorov srdiečok, ktoré počas predvalentínskeho týždňa vyrába hádam každá trieda, ktorá má ešte predmet výtvarná výchova a sleduje extrovertnejšiu polovicu triedy, škeriacu sa, ako budú vypočúvať, komu kto venuje svoj výtvor. Čo iné ostáva, s pravdou von ísť nemožno, pokiaľ sa chcete vyhnúť verejnému pranierovaniu, tak sa zvolí neutrálna možnosť: „Ja tam asi napíšem, že mame…“

Že Valentín je sviatok, ktorý desí viac, ako vyčerpané státie v nekonečnej rade v potravinách, s jednou fungujúcou pokladňou po náročnom dni v práci je fakt. A to nemusíte byť ani ťažký introvert sediaci na hodine výtvarnej výchovy, kde sa vás všetci pýtajú: „A ty to dáš komu?“ No sebe, do knihy, ako záložku, ale až keď uschne fixka, ďakujem za opýtanie. Ledva si ľudia uvedomili začiatok nového roka, kalendárneho aj lunárneho, začnú sa reklamné invázie porovnateľné s nájazdmi ohyzdov v Pánovi Prsteňov. Čokoládové srdiečka, akciové výlety pre dvoch a zľavy na všetko, čo by mohlo byť vhodné ako darček na Valentína. Avšak nie všetci chodia na Valentína iba s lapačmi prachu, či kvetmi, ale aj s knihami. Pretože štrnásty február je dňom Medzinárodného darovania kníh a oslavujú ho aj knihožrúti na Slovensku, ktorých v tom od roku 2016 intenzívne podporuje aj kníhkupectvo Panta Rhei.

Prečo oslavovať Medzinárodný sviatok milovníkov kníh?

Medzinárodný deň darovania kníh je jeden z najkrajších novodobých sviatkov vôbec. Jeho podstatou je darovať ľuďom knihy, ktoré si myslíme, že by sa im mohli páčiť, alebo ktoré nás zasiahli natoľko, že ich jednoducho nemôžeme neposunúť ďalej. Podávame ďalej príbehy s niečím. Duša, šmrnc, nech to nazveme akokoľvek, niečo  nás na nich priťahuje. V darovaní spočíva aj isté mystérium pre obdarovaného. Prečo mi tú knihu dal? Čo mi tým chce povedať? Čím je táto kniha výnimočná? A potom ten druhý môže ďalší rok darovať práve tú knihu, čo ste mu odovzdali vy, s rovnakým, či, naopak, iným zámerom. Vy ste mu v tom príbehu kládli dôraz na skvelú zápletku, ktorú ste vyzdvihli, on na dve-tri myšlienky spojené s osobou, ktorej je kniha určená. A treba si priznať, keď máte doma milovníka kníh, čo ho poteší viac, ako ďalšia kniha? Asi už len viac kníh. A takto dobré knihy putujú ďalej. Pripomína to čaro tradovania. Niekto ti povie príbeh a ty ho predáš ďalej, a tým zostáva živý. Spolu s nimi odovzdávame aj pocity, s akými sme tú či onú knihu čítali. A teda, trošku to s tým Valentínom súvisí. Lebo darujeme niečo, čo máme radi, niekomu, na kom nám záleží. Je to predsa len o niečo osobnejšie, ako kúpiť bonboniéru, ktorú si zobrali ďalší desiati ľudia pred aj za vami, nie?

A čo teda darovať?

Čilská autorka Isabel Allende v jednom z prejavov povedala, že každá z jej postáv robí veci s vášňou a to má na nich rada, lebo vášeň je to, vďaka čomu zažili všetko, čo opisuje v ich príbehoch. Či to bolo cestovanie po Kalifornii počas Zlatej horúčky alebo prosté rozprávanie tajomných príbehov Evy Luny, zo všetkého cítiť silný impulz a tú vnútornú prapôvodnú živelnosť človeka. Intenzita bytia a prežívania. V tento deň by som darovala práve také knihy. Knihy, v ktorých postavy žijú autenticky, naozajstne a úprimne. Preto okrem kníh od Allende, Skazené dievča, Dom duchov, odporúčam aj knihy Posledná láska baby Dune (Inaque, 2018), Vrkoč (Odeon, 2018), Kirké (Tatran, 2019). A keďže predsa sa 14. februára oslavuje aj sviatok lásky, tak by som darovala knihy Monogamia (Inaque, 2018) a Nevyliečiteľný romantik (Inaque, 2019), v ktorých sa jej venujú populárno-náučnou formou odborníci a skúmajú ju z rôznych uhlov.

Šírte myšlienku tohto dňa

Medzinárodný deň darovania kníh je práve aj o týchto emóciách. Verím, že táto kniha ťa poteší a urobí ti veľkú radosť. Je to sviatok lásky k čítaniu, k literatúre, k autorom. Lebo knihy sú láska. Tak ich darujme s láskou a čítajme s ešte väčšou.