Príbeh o dievčati, ktoré sa muselo vzdať vlastnej rodiny, aby mohlo plnohodnotne žiť.
Memoáre v zásade nemožno považovať za presný faktografický materiál, preto mnohé zo zápiskov Tary Westoverovej označuje sama autorka ako nepresné, subjektívne výpovede.
Jej snaha o objektivitu je však do očí bijúca. Westoverovej jazyk príbeh sceľuje a dáva mu realistický nádych. „Nechcem povedať, že som svojej pamäti stopercentne dôverovala, ale verila som jej rovnako ako pamäti iných, a viac, ako pamäti niektorých,“ hovorí a pokračuje: „Ešte pozoruhodnejšie je, že neviem ani to, ktorej verzii Lukovho príbehu mám veriť, a to som tam bola.“
Napriek týmto nepresnostiam je Vzdelaná tou najautentickejšou výpoveďou, aká sa nám mohla dostať do rúk. Vďaka tejto knihe si možno aj vy uvedomíte, že prívlastok „autentický“ používame až príliš často a nie vždy zaslúžene.
Aké veľké zlo môže spôsobiť „pravá viera“?
Príbeh je komplexný a navrstvený. Prelínajú sa v ňom viaceré úrovne: mormonská výchova pretkaná klinickou paranojou príbuzných, ktorá Taru fatálne poznačí. Jej rodičia nie sú len náboženskí fanatici, ale aj survivalisti – pripravujú sa na koniec sveta.
Rodičia s bratmi si postavia bunker a naplnia ho zásobami. Tara spáva s batohom, aby bola pripravená utiecť pred prenasledovateľmi z FBI, ktorí Westoverovcov podľa otcových slov prenasledujú kvôli krytu plnému potravín a preto, že jeho deti nechodia do školy.
Druhá úroveň vychádza zo spätosti mormonskej rodiny s prírodou. Westoverovci žijú na samote. Deti sa učia doma. Doobeda ich mama učí bylinkárstvu, zvyšok dňa pracujú na otcovom šrotovisku.
Rodina Westoverovcov verí, že Boh prostredníctvom mamy uzdravuje chorých, privádza na svet deti. Dôvod na hospitalizáciu rodina nevidí ani vtedy, keď Tarin brat skončí s popáleninami tretieho stupňa. Boh prostredníctvom maminých zázračných rúk a byliniek predsa brata vylieči.
Keď sa stane Tare nehoda – v dôsledku rodičovskej nezodpovednosti sa ich stane niekoľko – opäť ju lieči mama a otec káže o Božej milosrdnosti.
Rodina? Skôr svorka besných psov
Hlavnými aktérmi Tariných memoárov teda sú: otec – psychotik s bipolárnou poruchou, agresívny brat Shawn, ktorého neliečená maniodepresia postúpi do pokročilejšieho štádia psychotickej agilnosti a paranoje a Tarina matka – babica-bylinkárka, ktorá popiera zjavné skutočnosti, až sa dá povedať, že trpí obsesívnym sebaklamom.
Polovica členov mnohopočetnej rodiny Westoverových nemá rodný list, až kým sa Tarin brat nerozhodne spraviť si vodičský preukaz. Presné dátumy narodenia detí nevie nik. Keď Tara dovŕši šestnásty rok, rodičia jej štyri roky pridajú a pokúsia sa ju vyhodiť z domu. Westoverovci nepripomínajú rodinu, skôr ozbrojenú, dobre zásobenú svorku besných psov.
Rodina sa v priebehu jedného desaťročia rozdelí na dva tábory: na deti, ktoré z domu odišli, získali postgraduálne vzdelanie, založili si vlastné rodiny a odstrihli sa od tých, ktorí s ťažkosťami dosiahli maturitu a dodnes sú závislí na ziskoch z otcovho šrotoviska a maminej firmy s bylinkami.
Tara patrí k prvému táboru. S ľútosťou sa preto musí odvrátiť od zvyšku rodiny. Nakoniec pochopí, že svojich príbuzných zmeniť nedokáže.
Westoverová píše otvorene, situácie, akokoľvek nepríjemné, opisuje vecne, deskriptívne, bez emócií či nenávistí, s akýmsi blahosklonným pochopením pre ľudské slabosti. Tragické udalosti nezveličuje, ani nebagatelizuje. Miestami plynulo prechádza do lyrickejších polôh, najmä pri opisoch prírody, ročných období či krásy všedného dňa.
Opisom kampusu či veľkomiest, ktoré ako stážistka navštívi, toľko priestoru nevenuje. Napriek strohosti niektorých opisov však udalosti z Tarinho života čitateľa napĺňajú na jednej strane úžasom, na druhej bezmocnosťou, spravodlivým hnevom nezainteresovaného pozorovateľa a odmietavým nepochopením voči hrdinkinej rodine.
Knihy vyšla vo vydavateľstve Tatran.
