Miluje sochárčinu, experimentuje aj s inštaláciami či performance, snaží sa aj prepájať výtvarné umenie s rôznymi žánrami. „Umenie cezo mňa prechádza a ja mu pomáham vzniknúť,“ hovorí tvorca sošky Knižná múza pre Panta Rhei Awards, Martin Dzurek.
Sochy, monumentálna plastika, inštalácie, performance. Ste umelcom s až vyčerpávajúco širokým záberom. Čo je to hlavné, čo robíte, čo vás napĺňa?
Úprimne, nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal. Mám rád klasickú sochárčinu, klasické materiály, avšak rád aj experimentujem. V inštaláciách a performance, ma baví prepájať výtvarné umenie s rôznymi žánrami – hudbou, videom, svetelným dizajnom, divadlom či textom.
Čo chcete prostredníctvom umenia hovoriť?
Komunikujem seba. Moja tvorba je odrazom toho, čo je v živote pre mňa dôležité, čo vnímam, riešim, nad čím sa zamýšľam. Komunikujem moje hodnoty a názory. Umenie cezo mňa prechádza a ja mu pomáham vzniknúť s pomocou materiálu, sochy, objektu, inštalácie.
Umenie je poslanie
Vaše dielo je skutočne širokospektrálne. Kde hľadáte inšpiráciu?
Pre mňa je inšpirácia každý deň, nachádza sa všade. Nehľadám ju len v prírode, či v čomsi sakrálnom. Pre mňa je inšpirácia aj tento rozhovor. Oslovili ste ma, rozprávame sa a vedieme tak nejaký dialóg. Aj teraz napríklad sedím v ateliéri, takže možno v momente, ako skončíme tento dialóg, chytím nejaký materiál, alebo si vezmem papier a začnem si niečo skicovať. Inšpirácia teda pre mňa nie je niečo konkrétne, ale skôr život sám.
Prečo je váš život prepojený s umením? Prečo si nezarábate športom či novinárčinou? Kde sa to začalo?
Pochopil som, že je to súčasťou môjho bytia. Keď som hľadal, prečo som tu, vnútorne som pochopil, že naplnením môjho života je niečo vytvárať. V mojom veku to vnímam už ako nejaké poslanie.
Spisovateľ, filmár, ktokoľvek kreatívny, kto vyrába dielo, má nejakú inšpiráciu, niekoho alebo niečo, čoho vplyv sa premietne aj do jeho diela. Čo takto v živote ovplyvňuje vás?
Môj otec je akademický sochár, takže umenie a tvorivosť vnímam veľmi intenzívne od detstva. Vyrastal som v ateliéri, kde som mal už ako dieťa príležitosť experimentovať s materiálmi a hľadať tak svoje vlastné vyjadrenia. Mal som pre to vytvorené podmienky, v tom to bolo jednoduchšie. Zároveň som vďaka rodičom rôzne umenie nasával už v detstve. Chodili sme na výstavy, koncerty, do divadla, mali sme veľa kníh o umení, v ktorých ma bavilo si listovať. To všetko ma napĺňalo, posúvalo a formovalo.
Viete menovať konkrétne vplyvy – umelcov či smery?
Ak chcete konkrétne mená, tak určite Henry Moore, Alberto Giacometti či Hans Arp. Velikáni, ktorí boli mojím vzorom, ale nechcel som sa im priblížiť. Skôr ma inšpirovali, obdivoval som ich a rešpektoval to, čo dokázali.
Soška Knižná múza
Prejdime k jednej vašej konkrétnej práci. Pre Panta Rhei ste vytvorili sošku Knižná múza, ktorá sa udeľuje víťazom vo výročnom ocenení Panta Rhei Awards. Ako došlo k spojeniu s Panta Rhei?
Skrátka ma oslovili, či by som nevytvoril toto ocenenie. Navrhol som dve skice, dva modely, a keď som ich odprezentoval, jednu si vybrali. Som rád, že to bola tá, ktorá sa páčila viac aj mne.
Ako znelo zadanie? Čo presne od vás chceli, aké pevné hranice ste dostali?
Dostal som voľnú ruku. Nedostal som nejaké úplne konkrétne požiadavky, čo má soška znázorňovať a vyjadrovať. Ak by zvolili takýto prístup, tak by som zrejme aj hneď odmietol. (smiech)
Dostali ste tému – zadanie. Nad čím ste uvažovali? Aké boli vaše prvé nápady, asociácie?
Prvá idea bola – kniha ako zdroj múdrosti. Nebolo však jednoduché stvárniť ju. Čo si pod tým predstaviť? Aby to nebolo len abstraktné, ale aj pochopiteľné pre širšiu verejnosť. A vtedy prišla tá myšlienka. Vytvoril som štylizované ženské telo, ktorého vrchnú časť tvorí otvorená kniha. Soška je z bronzu, pričom pár listov v tejto bronzovej knihe je vyleštených, takže vytvárajú zrkadlový efekt. Človek, keď sa do knihy pozrie, môže sa v nej vidieť.
Spomínali ste dve skice – dva návrhy. Aká bola alternatíva, ktorá nakoniec neprešla?
Išlo taktiež o štylizovanú ženskú postavu. Tam to bolo však konkrétnejšie. Táto ženská postava držala knihu fyzicky v rukách, akoby bola do nej začítaná. Opäť tam mal byť ten efekt zrkadlenia, pričom práve tvár tejto ženy sa mala odrážať od knihy. Akoby sa pozerala sama na seba v danej knihe.
Máte nejakého umeleckého partnera, respektíve niekoho, s kým môžete preberať svoje diela vo fáze vzniku a viete, že on vám dá úprimnú spätnú väzbu?
Pre mňa je veľmi dôležitá rodina a blízki priatelia. Mal som rád, keď boli moje deti malé. Ich duša je čistá a neovplyvnená, takže hneď vám povedia, čo v soche či danom diele vidia. Vážim si názor každého, kto príde ku mne do ateliéru a chce sa so mnou o sochách rozprávať. Je to pre mňa aj inšpirácia.
Akú spätnú väzbu ste dostali na vašu sošku? Či už od priateľov, umeleckej obce, alebo od ocenených autorov?
Dostával som ju už v procese tvorby. Niektorí autori mi písali hneď po prevzatí ocenenia. Veľmi ma potešilo, že v soške nevidia len získanú trofej, ale má pre nich aj estetickú hodnotu, ktorá ich oslovila. Milé bolo, keď ma dodatočne požiadala jedna z dvoch autoriek ocenenej knihy, či by som jej nevyhotovil ešte jednu sošku. Ako dvojica autoriek totiž získali len jednu a jej sa tak páčila, že ju chcela mať doma tiež.
A urobili ste?
Samozrejme.
Čím sú pre vás knihy a literatúra?
Knihy a literatúra majú pre mňa veľký význam. Sú pre mňa zdrojom poznania a krásy. Milujem chytiť knihu, listovať v nej aj cítiť vôňu tlače. Je to pre mňa ďalší, dôležitý vnem. Držím, čítam, vnímam. Sú aj zdrojom mojej inšpirácie a keď hľadám odpovede na otázky, ktoré práve riešim v rámci tvorby, vždy ich v knihách nájdem.
