Spoznajte zblízka život na mieste, kde severný pól je takmer na dosah ruky a každodenný život má úplne iný rytmus ako ten, na ktorý tancujeme my.
Nórsko, Špicbergy. Pre väčšinu sveta ľadové, nehostinné miesto, pre pár stoviek ľudí domov. Miesto známe polárnou žiarou a ľadovými medveďmi. Miesto, kde väčšinu roka zem pokrýva ľad a sneh. Miesto, na ktorom ste odkázaní na páperové bundy a horúci čaj. Prípadne pálenku.
Súostrovie Špicbergy (resp. Svalbard) je najsevernejším obývaným územím na Zemi. Ležíza polárnym kruhom, uprostred Severného ľadového oceánu a je súčasťou Nórskeho kráľovstva. Jedným z mála obyvateľov, ktorí zažili drsný život Svalbardu je aj Ilona Wiśniewska, poľská reportérka a fotografka. Autorka nám vo svojej reportážnej knihe Biele nevšedným a autentickým spôsobom podáva atmosféru miesta a jeho studených dní. Dní, kedy jediným svetlom na oblohe nie je Slnko, ale polárna žiara. Viete si predstaviť niekoľko mesiacov trvajúcu polárnu noc? Raňajkujete po tme, obedujete po tme, večeriate po tme a izolovanosť Svalbardu od okolitého sveta je na niekoľko mesiacov ešte intenzívnejšia. Polárnu noc čoskoro vystrieda polárny deň a vy raňajkujete za svetla, obedujete za svetla, večeriate za svetla, spíte za svetla. Ako tak zaspať vám pomáha alobal na oknách a tričko na očiach.
Divočina na dosah
Mínusové teploty a polárna deň či noc nie sú to jediné, čo diktuje spôsob života. Špicbergy sú kút sveta, kde nadvládu drží v rukách ešte stále príroda a nie človek. Stretnutia s ľadovými medveďmi sú časté a bez pušky väčšinou nikto nikde nechodí. Okrem toho kde-tu narazíte na líšku, pri mori na tulene a rôzne druhy arktického vtáctva. Wiśniewska toto spolužitie do hĺbky opisuje a čitateľovi tak pomáha vytvoriť si skutočný obraz o živote na tomto mieste. Píše o nástrahách, vzácnych stretnutiach, no i nešťastných udalostiach, ktoré okolitá divočina prináša. Autorka zaznamenáva množstvo príbehov, ktoré vďaka ich výnimočnosti budete hltať so zatajeným dychom.
Jej rozprávanie však prináša aj záznamy o tom, že aj tu niekedy človeku chýba úcta k životu okolo neho. Poľovačky, takmer úplne vyhubenie ľadových medveďov, lov polárnych líšok príťažlivých pre ich huňatý kožuch, strieľanie tuleňov. Akoby krutosť a nenásytnosť boli typické vlastnosti všetkých ľudí, nezáležiac na tom, kde žijú. Myslieť si, že nám všetko patrí je chorobu, ktorá v konečnom dôsledku zabíja predovšetkým nás. Wiśniewska tieto skutočnosti podáva s príchuťou irónie a s dávkou trpkého humoru.
Netradičné životy, netypické osudy
Prostredníctvom autorky stretávame mnoho ľudí, ktorí na Špicbergoch žijú. Ako už na začiatku knihy hovorí, ľudia sa tu nerodia ani neumierajú. Prisťahujú sa, niekoľko rokov tu žijú a pracujú, a potom sa zase odsťahujú. Niekto ostane rok, niekto desať. Sú aj takí, ktorí prišli na týždeň a ostali roky. Alebo takí, ktorí prišli, odišli a zase ich to pritiahlo spať. Sú tu sprievodcovia, kuchári, výskumníci, tréneri, pekári, baníci, vojnoví utečenci. Najpočetnejšia menšina? Thajčania. Ale aj Rusi, Ukrajinci, Argentínčania, Mexičania, Peržania, Poliaci, Španieli. Každý so zaujímavým príbehom. Sú tu dobrodruhovia, ktorým sa páči izolovanosť Špicbergov a jednoduchý život. Sú tu aj takí, ktorým chýba domov, kam svojim rodinám posielajú zarobené peniaze. Keďže tu žije len pár ľudí, všetci sa poznajú a zdravia. Autá ani domy sa nezamykajú. Kľúče sa nechávajú v zámke. Aj keď áut tu je len pár, väčšinou sa prepravujú na snežných skútroch.
Autorka nám nevídaným a zaujímavých spôsobom približuje životy obyvateľov Svalbardu. Rozhovormi a spoveďami miestnych ľudí odhaľuje nielen prítomnosť, ale aj minulosť tohto kraja. Kvalitu výpovede dopĺňajú aj denníkové zápisky ľudí, ktorými autorka ešte detailnejšie spája mozaiku minulosti. Viete ako to zvyčajne býva, že kniha je lepšia ako film? Tak v tomto prípade sa Wiśniewskej reportáž dostane pod kožu omnoho viac ako dokument v televízii.
Napriek netradičným a zaujímavým príbehom a ľudským osudom sa niekedy autorkine rozprávanie prekvapivo vlečie, spomaľovaný vágnymi opismi. Niekedy sa môže sa stať, že vaše myšlienky nebudú na severe Nórska, ale pri povinnostiach nasledujúceho dňa. Trochu rušivo môže pôsobiť aj skutočnosť, že autorka je Poľka a jej zázemie sa mierne preniesli aj do diela. Či už prostredníctvom okrajovo spomenutej politickej situácie alebo histórie Poľska, ktorá nemusí byť všetkým až tak známa a čiastočne môže sťažovať stotožnenie sa s príbehmi. Napriek tomu je však Wiśniewskej publikácia kvalitnou reportážou života na Špicbergom a zároveň tým hodnotným titulom, ktorý hľadáte pod nálepkou vydavateľstva Absynt. Kniha Biele je prvou z ohlasovanej ľadovej trilógie a určite sa môžeme tešiť na ďalšie dve kvalitné pokračovania.
